Дополнения от 30.06.2024 к практике в Европейском суде по правам человека (ЕСПЧ)
Постановление ЕСПЧ от 01 июля 2021 года по делу "Хаджовский против Словакии" (жалоба N 7796/16).
В 2016 году заявителю была оказана помощь в подготовке жалобы. Впоследствии жалоба была коммуницирована Словакии.
По делу обжалуется публикация в газете приватной информации и четких фотографий заявителя, сделанных скрытно и под предлогом совершения иных действий. По делу имело место нарушение статьи 8 Конвенции.
ОБСТОЯТЕЛЬСТВА ДЕЛА
После публикации в ежедневной общенациональной газете объявления о поиске суррогатной матери заявитель узнал, что он стал героем телевизионного репортажа, сделанного журналисткой, которая записала свои встречи с заявителем, притворяясь кандидаткой в суррогатные матери. После репортажа в популярной общенациональной газете была опубликована в печатном виде и онлайн статья под заголовком "Торговля нерожденными детьми". В статье история заявителя описывалась, как в телевизионном репортаже, содержала частную информацию о нем, а также фотографии заявителя из репортажа, сделанные без его согласия. Хотя заявитель подал против телевизионного канала Словакии успешный иск о защите личной неприкосновенности, аналогичный иск против редакции газеты был отклонен.
ВОПРОСЫ ПРАВА
В настоящем деле вопрос заключался в том, установили ли суды Словакии справедливый баланс между защитой частной жизни заявителя и правами подсудимых на свободу выражения мнения. Таким образом, Европейский Суд рассмотрел в свете дела в целом, соответствовали ли решения судов Словакии, принятые в соответствии с предоставленной им свободой усмотрения, критериям, выработанным в прецедентной практике Европейского Суда. В частности, Европейский Суд рассмотрел нижеследующие применимые критерии.
(a) Насколько заявитель являлся известной личностью; поведение заявителя до публикации статьи по данному вопросу и предмет публикации. Суды Словакии посчитали, в частности, что, публикуя объявление, заявитель решил выйти в публично доступную сферу и, следовательно, мог ожидать повышенного внимания со стороны общественности, особенно поскольку его личность уже была раскрыта в телевизионном репортаже. Однако один только факт того, что он воспользовался службой подачи объявлений, как другой обычный человек, не мог служить доводом в пользу уменьшения степени защиты, которая должна была предоставляться ему согласно статье 8 Конвенции. Заявитель не являлся публичным или известным человеком по смыслу прецедентной практики Европейского Суда, не пытался каким-либо образом сообщить о себе публике, размещая объявление, - этот факт только свидетельствовал о его готовности обратиться к коммерческому суррогатному материнству с обещанием сохранения конфиденциальности. Кроме того, заявитель не мог подозревать, что, разговаривая с лицом, которое связалось с ним в качестве потенциальной суррогатной матери, он рисковал тем, что его разговор запишут, а данные о его личности и намерениях опубликуют в средствах массовой информации. Соответственно, оценка предшествовавшего поведения заявителя была ошибочной.
Что касается предмета публикации, в статье содержались некоторые факты из частной жизни заявителя. Однако, поскольку в статье также сообщалось об участии неназванных врачей, которые помогали в процедуре искусственного оплодотворения и подделке документов, а также учитывая отсутствие соответствующего законодательства, которое регулировало бы в Словакии подобную практику, Европейский Суд согласился с выводами судов государства-ответчика, что статья была направлена на информирование общественности о представлявшем публичный интерес вопросе суррогатного материнства.
(b) Содержание и форма статьи, последствия ее публикации. В статье содержались некоторые сведения о прошлом заявителя, о его намерениях, а также его переговоры с фиктивной суррогатной матерью. В статье высказывалось негодование по поводу того, что, хотя торговля нерожденными детьми являлась в Словакии незаконной, заявителя нельзя было привлечь к ответственности. Суды Словакии установили, что в статье не были использованы какие-либо резкие или вульгарные выражения, направленные на то, чтобы оклеветать заявителя или создать вокруг него скандал, и что критические суждения, изложенные в статье, основывались на информации, которая, хотя и не являясь достаточно точной, была верной по существу. Несмотря на то что в статье заявитель был изображен в довольно негативном и неприглядном свете, при обстоятельствах настоящего дела и с учетом предыдущего телевизионного репортажа этого было недостаточно для установления нарушения права заявителя на уважение его частной жизни.
(c) Вклад в обсуждение вопроса, представлявшего общественный интерес. Определение того, что именно представляло общественный интерес, зависит от обстоятельств дела. В настоящем деле при оценке публикации в целом статья могла рассматриваться как часть письменных дебатов, которые, вероятно, представляли интерес для общества. Хотя в статье мало говорилось о феномене суррогатного материнства, она была опубликована через два дня после трансляции репортажа, который, по информации властей Словакии, вызвал "общественную бурю" и, таким образом, был по времени тесно связан с рассматриваемыми событиями.
Однако, что касается потенциального вклада в споры по вопросу, представлявшему общественный интерес, факта публикации фотографий заявителя, ничто в материалах статьи или материалах дела не подтверждало наличие каких-либо связанных с общественным интересом причин для публикации фотографий без особых предосторожностей, таких как маскировка лица заявителя. Принимая во внимание, что заявитель не был известен общественности (за исключением телевизионного репортажа), ничто не позволяло предположить, что публикация имела какую-либо информативную ценность или что она использовалась надлежащим и адекватным образом. Суды Словакии также не подтвердили какими-либо относящимися к делу и убедительными доводами свой вывод о том, что публикация фотографий была необходима в целях сообщения новостей по смыслу части третьей статьи 12 Гражданского кодекса Словакии. Таким образом, хотя статья касалась вопроса, представлявшего общественный интерес, нельзя было считать, что способ создания статьи, а именно публикация крупномасштабных фотографий заявителя, способствовал внесению вклада в какой-либо спор по похожему вопросу.
(d) Обстоятельства, при которых были сделаны фотографии. Европейский Суд повторил, что задача в виде распространения информации обязательно включает в себя "обязанности и ответственность", а также границы, которых средства массовой информации должны были время от времени придерживаться. В настоящем деле суды Словакии, по-видимому, придали особое значение тому, что личность заявителя уже была раскрыта в телевизионном репортаже. Действительно, этот фактор можно было учитывать при уравновешивании противостоящих интересов, и он мог привести к выводу об отсутствии необходимости ограничивать разглашение персональных данных. Однако тот факт, что информация уже стала публичной, необязательно означал утрату защиты со стороны статьи 8 Конвенции, особенно если затронутое лицо само не разглашало информацию и не давало на это согласия. Таким образом, несмотря на то что рассматриваемая информация уже была известна общественности, дальнейшее разглашение такой "публичной информации" все же следовало сопоставить с правом заявителя на сохранение приватности, которая также означала защиту от вторжения в личное пространство.
В настоящем деле не оспаривалось, а ясно следовало из телевизионного репортажа, что журналистка связалась с заявителем под выдуманным предлогом и сделала записи скрытой камерой, когда заявитель об этом не знал и не давал согласия на съемку. Заявитель также не давал согласия на публикацию своих фотографий. Поскольку заявитель не мог ожидать, что о нем покажут репортаж или опубликуют статью в средствах массовой информации, и поскольку он не сотрудничал добровольно со средствами массовой информации, его разумные ожидания о сохранении приватности были значительным, хотя и необязательно решающим фактором. Кроме того, хотя было установлено, что материалы о заявителе были получены незаконно и транслировались в нарушение требований закона, это обстоятельство не было учтено судами Словакии. Суды государства-ответчика также не оценили, действовала ли журналистка добросовестно, с необходимым соблюдением правил и принятием необходимых предосторожностей при распространении информации, полученной из другого источника. Обстоятельства, при которых были сделаны фотографии, должны были указать журналистке и редактору газеты на необходимость использовать эти материалы с осторожностью и не публиковать их, если лицо заявителя не затемнено.
Учитывая изложенное, а точнее неправильную оценку предыдущего поведения заявителя, отсутствие оценки способа, которым были получены фотографии заявителя, и, самое важное, отсутствие оценки того, какой вклад был внесен в процесс обсуждения публично значимого спора фактом открытого распространения фотографий заявителя, суды Словакии не уравновесили противостоящие интересы согласно критериям, выработанным в прецедентной практике Европейского Суда. При таких обстоятельствах и несмотря на предоставленную судам Словакии свободу усмотрения в этой области, власти Словакии не выполнили свое позитивное обязательство, предусмотренное статьей 8 Конвенции.
ПОСТАНОВЛЕНИЕ
По делу было допущено нарушение требований статьи 8 Конвенции (принято единогласно).
КОМПЕНСАЦИЯ
В порядке применения статьи 41 Конвенции. Европейский Суд решил что установление факта нарушения Конвенции само по себе является достаточной справедливой компенсацией любого причиненного морального вреда.
Источник публикации: https://espchhelp.ru/blog/4761-khadzhovskiy-protiv-slovakii-1 .
The ECHR ruling of July 01, 2021 in the case "Hadzhovsky v. Slovakia" (complaint No. 7796/16).
In 2016, the applicant was assisted in the preparation of the complaint. Subsequently, the complaint was communicated to Slovakia.
In the case, the publication in the newspaper of private information and clear photographs of the applicant taken secretly and under the pretext of committing other actions is being appealed. There has been a violation of article 8 of the Convention in the case.
THE CIRCUMSTANCES OF THE CASE
After the publication of an advertisement in a national daily newspaper about the search for a surrogate mother, the applicant learned that he had become the hero of a television report made by a journalist who recorded her meetings with the applicant pretending to be a candidate for surrogate mothers. After the report, an article was published in print and online in a popular national newspaper under the headline "Trafficking in unborn children." The article described the applicant's story as in a television report, contained private information about him, as well as photographs of the applicant from the report taken without his consent. Although the applicant filed a successful claim against the Slovak television channel for the protection of personal integrity, a similar claim against the newspaper's editorial office was rejected.
LEGAL ISSUES
In the present case, the question was whether the Slovak courts had established a fair balance between the protection of the applicant's private life and the defendants' rights to freedom of expression. Thus, the European Court considered, in the light of the case as a whole, whether the decisions of the Slovak courts, adopted in accordance with the discretion granted to them, corresponded to the criteria developed in the case-law of the European Court. In particular, the European Court considered the following applicable criteria.
(a) To what extent the applicant was a well-known person; the applicant's conduct prior to the publication of the article on the subject and the subject of the publication. The Slovak courts considered, in particular, that by publishing the announcement, the applicant decided to enter the publicly accessible sphere and, therefore, could expect increased attention from the public, especially since his identity had already been revealed in a television report. However, the mere fact that he used the advertisement service like another ordinary person could not serve as an argument in favor of reducing the degree of protection that should have been provided to him under article 8 of the Convention. The applicant was not a public or well-known person within the meaning of the case law of the European Court, did not try in any way to inform the public about himself by placing an advertisement - this fact only testified to his willingness to turn to commercial surrogacy with the promise of confidentiality. In addition, the applicant could not have suspected that by talking to a person who contacted him as a potential surrogate mother, he risked that his conversation would be recorded and information about his identity and intentions would be published in the media. Accordingly, the assessment of the applicant's previous conduct was erroneous.
As for the subject of the publication, the article contained some facts from the applicant's private life. However, since the article also reported on the participation of unnamed doctors who assisted in the procedure of artificial insemination and forgery of documents, as well as taking into account the lack of relevant legislation that would regulate such practices in Slovakia, the European Court agreed with the conclusions of the courts of the respondent State that the article was aimed at informing the public about the issue of surrogacy that was of public interest motherhood.
(b) The content and form of the article, the consequences of its publication. The article contained some information about the applicant's past, about his intentions, as well as his negotiations with a fictitious surrogate mother. The article expressed indignation that, although trafficking in unborn children was illegal in Slovakia, the applicant could not be prosecuted. The Slovak courts found that the article did not use any harsh or vulgar expressions aimed at slandering the applicant or creating a scandal around him, and that the critical judgments set out in the article were based on information that, although not sufficiently accurate, was correct in substance. Despite the fact that the article portrayed the applicant in a rather negative and unsightly light, in the circumstances of the present case and taking into account the previous television report, this was not enough to establish a violation of the applicant's right to respect for his private life.
(c) Contribution to the discussion of an issue of public interest. The determination of what exactly was of public interest depends on the circumstances of the case. In the present case, when evaluating the publication as a whole, the article could be considered as part of a written debate that was probably of interest to the public. Although the article said little about the phenomenon of surrogacy, it was published two days after the broadcast of the report, which, according to the Slovak authorities, caused a "public storm" and, thus, was closely related to the events in question.
However, with regard to the potential contribution to disputes on an issue of public interest, the fact of the publication of the applicant's photographs, nothing in the materials of the article or the case file confirmed the existence of any public interest reasons for publishing photographs without special precautions, such as masking the applicant's face. Taking into account that the applicant was not known to the public (with the exception of the television report), there was nothing to suggest that the publication had any informative value or that it was used in an appropriate and adequate manner. The Slovak courts also did not confirm with any relevant and convincing arguments their conclusion that the publication of photographs was necessary for the purpose of news reporting within the meaning of part three of Article 12 of the Slovak Civil Code. Thus, although the article dealt with an issue of public interest, it could not be considered that the way the article was created, namely the publication of large-scale photographs of the applicant, contributed to any dispute on a similar issue.
(d) The circumstances under which the photographs were taken. The European Court reiterated that the task of disseminating information necessarily includes "duties and responsibilities", as well as the boundaries that the media had to adhere to from time to time. In the present case, the Slovak courts seem to have attached particular importance to the fact that the applicant's identity had already been revealed in a television report. Indeed, this factor could be taken into account when balancing opposing interests, and it could lead to the conclusion that there is no need to restrict the disclosure of personal data. However, the fact that the information had already become public did not necessarily mean the loss of protection from article 8 of the Convention, especially if the affected person did not disclose the information himself or herself and did not consent to it. Thus, despite the fact that the information in question was already known to the public, further disclosure of such "public information" still had to be compared with the applicant's right to privacy, which also meant protection from invasion of personal space.
It was not disputed in the present case, but it clearly followed from the television report that the journalist contacted the applicant under a fictitious pretext and made recordings with a hidden camera when the applicant did not know about it and did not consent to the filming. The applicant also did not consent to the publication of his photographs. Since the applicant could not have expected to be reported on or published in the media, and since he did not voluntarily cooperate with the media, his reasonable expectations of privacy were a significant, although not necessarily decisive factor. Moreover, although it was established that the materials about the applicant had been obtained illegally and broadcast in violation of the requirements of the law, this circumstance was not taken into account by the Slovak courts. The courts of the respondent State also did not assess whether the journalist acted in good faith, with the necessary observance of the rules and taking the necessary precautions when distributing information obtained from another source. The circumstances under which the photographs were taken should have indicated to the journalist and the newspaper editor the need to use these materials with caution and not publish them unless the applicant's face is obscured.
Given the above, or rather an incorrect assessment of the applicant's previous behavior, the lack of an assessment of the way in which the applicant's photographs were obtained, and, most importantly, the lack of an assessment of what contribution was made to the process of discussing a publicly significant dispute by the fact of the open distribution of the applicant's photographs, the Slovak courts did not balance the opposing interests according to the criteria developed in the case law of the European The courts. In such circumstances, and despite the discretion granted to the Slovak courts in this area, the Slovak authorities have not fulfilled their positive obligation under article 8 of the Convention.
RESOLUTION
The case involved a violation of the requirements of article 8 of the Convention (adopted unanimously).
COMPENSATION
In the application of article 41 of the Convention. The European Court decided that the finding of a violation of the Convention in itself is sufficient just compensation for any moral damage caused.
Source of the publication: https://espchhelp.ru/blog/4762-hadzhovsky-vs-slovakia .
Rozsudok EDĽP z 01. Júla 2021 vo veci "Hadzhovsky proti Slovensku" (sťažnosť č. 7796/16).
V roku 2016 bola žiadateľovi poskytnutá pomoc pri príprave sťažnosti. Následne bola sťažnosť oznámená Slovensku.
V prípade uverejnenia súkromných informácií a jasných fotografií žiadateľa v novinách, ktoré boli tajne a pod zámienkou spáchania iných krokov, sa odvoláva. V tomto prípade došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.
OKOLNOSTI PRÍPADU
Po zverejnení inzerátu v národnom denníku o hľadaní náhradnej matky sa žalobkyňa dozvedela, že sa stal hrdinom televíznej správy novinárky, ktorá zaznamenala jej stretnutia so žalobkyňou, ktorá predstierala, že je kandidátkou na náhradné matky. Po správe bol článok uverejnený v tlači a online v populárnych národných novinách pod nadpisom " obchodovanie s nenarodenými deťmi."Článok popisoval príbeh žiadateľa ako v televíznej správe, obsahoval súkromné informácie o ňom, ako aj fotografie žiadateľa zo správy zhotovenej bez jeho súhlasu. Hoci žalobkyňa podala na Slovenskú televíziu úspešnú žalobu na ochranu osobnej integrity, podobná žaloba voči redakcii novín bola zamietnutá.
PRÁVNE OTÁZKY
V prejednávanej veci išlo o to, či slovenské súdy dosiahli spravodlivú rovnováhu medzi ochranou súkromného života žalobkyne a právami žalovaných na slobodu prejavu. Európsky súd teda vzhľadom na vec ako celok posúdil, či rozhodnutia slovenských súdov prijaté v súlade s voľnou úvahou, ktorá im bola udelená, zodpovedajú kritériám vypracovaným v judikatúre Európskeho súdu. Európsky súd zvážil najmä tieto uplatniteľné kritériá.
a) do akej miery bol prihlasovateľ známou osobou; konanie prihlasovateľa pred uverejnením článku o predmete a predmete zverejnenia. Slovenské súdy sa najmä domnievali, že zverejnením oznámenia sa žalobca rozhodol vstúpiť do verejne prístupnej sféry, a preto mohol očakávať zvýšenú pozornosť verejnosti, najmä preto, že jeho totožnosť už bola odhalená v televíznej správe. Samotná skutočnosť, že používal reklamnú službu ako iná bežná osoba, však nemohla slúžiť ako argument v prospech zníženia stupňa ochrany, ktorý mu mal byť poskytnutý podľa článku 8 Dohovoru. Žalobca nebol verejnou alebo známou osobou v zmysle judikatúry Európskeho súdu, nijako sa nesnažil informovať verejnosť o sebe umiestnením inzerátu - táto skutočnosť iba svedčila o jeho ochote obrátiť sa na obchodné náhradné materstvo s prísľubom dôvernosti. Žiadateľ navyše nemohol mať podozrenie, že rozhovorom s osobou, ktorá ho kontaktovala ako potenciálnu náhradnú matku, riskoval, že jeho rozhovor bude zaznamenaný a informácie o jeho totožnosti a zámeroch budú zverejnené v médiách. Posúdenie predchádzajúceho správania žalobkyne bolo preto nesprávne.
Pokiaľ ide o predmet publikácie, článok obsahoval niektoré skutočnosti zo súkromného života žiadateľa. Keďže však článok informoval aj o účasti nemenovaných lekárov, ktorí pomáhali pri postupe umelého oplodnenia a falšovania dokumentov, ako aj o nedostatku relevantných právnych predpisov, ktoré by upravovali takéto praktiky na Slovensku, Európsky súd súhlasil so závermi súdov žalovaného štátu, že článok bol zameraný na informovanie verejnosti o otázke náhradného materstva, ktoré bolo vo verejnom záujme materstva.
B) obsah a formu článku, dôsledky jeho uverejnenia. Článok obsahoval niektoré informácie o minulosti žiadateľa, o jeho zámeroch, ako aj o rokovaniach s fiktívnou náhradnou matkou. V článku sa vyjadrilo rozhorčenie nad tým, že hoci obchodovanie s nenarodenými deťmi bolo na Slovensku nezákonné, žalobcu nemožno stíhať. Slovenské súdy konštatovali, že v článku sa nepoužívali žiadne tvrdé alebo vulgárne výrazy, ktorých cieľom bolo ohováranie žalobcu alebo vytvorenie škandálu okolo neho, a že kritické rozsudky uvedené v článku vychádzali z informácií, ktoré síce neboli dostatočne presné, ale boli v podstate správne. Napriek tomu, že článok vykreslil žalobcu v dosť negatívnom a nevzhľadnom svetle, za okolností prejednávanej veci a pri zohľadnení predchádzajúcej televíznej správy to nestačilo na preukázanie porušenia práva žalobcu na rešpektovanie jeho súkromného života.
C) príspevok k diskusii o otázke verejného záujmu. Určenie toho, čo presne bolo vo verejnom záujme, závisí od okolností prípadu. V tomto prípade by sa článok mohol pri hodnotení publikácie ako celku považovať za súčasť písomnej rozpravy, ktorá by pravdepodobne zaujímala verejnosť. Hoci sa v článku málo hovorilo o fenoméne náhradného materstva, bol uverejnený dva dni po odvysielaní správy, ktorá podľa slovenských úradov spôsobila "verejnú búrku", a teda úzko súvisela s predmetnými udalosťami.
Pokiaľ však ide o možný príspevok k sporom v otázke verejného záujmu, skutočnosť, že boli uverejnené fotografie žalobkyne, nič v materiáloch článku alebo spisu nepotvrdilo existenciu akýchkoľvek dôvodov verejného záujmu na zverejnenie fotografií bez osobitných opatrení, ako je maskovanie tváre žalobkyne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola verejnosti známa (s výnimkou televíznej správy), nič nenasvedčovalo tomu, že publikácia mala nejakú informatívnu hodnotu alebo že bola použitá vhodným a primeraným spôsobom. Slovenské súdy tiež žiadnym relevantným a presvedčivým argumentom nepotvrdili svoj záver, že zverejnenie fotografií bolo nevyhnutné na účely spravodajstva v zmysle tretej časti článku 12 Občianskeho zákonníka. Aj keď sa teda článok zaoberal otázkou verejného záujmu, nebolo možné usúdiť, že spôsob, akým bol článok vytvorený, konkrétne zverejnenie rozsiahlych fotografií žalobkyne, prispel k akémukoľvek sporu v podobnej otázke.
d) okolnosti, za ktorých boli fotografie zhotovené. Európsky súd zopakoval, že úloha šírenia informácií nevyhnutne zahŕňa "povinnosti a zodpovednosti", ako aj hranice, ktoré musia médiá z času na čas dodržiavať. Zdá sa, že v prejednávanej veci slovenské súdy prikladali osobitný význam skutočnosti, že totožnosť žalobcu už bola odhalená v televíznej správe. Tento faktor by sa skutočne mohol zohľadniť pri vyvážení protichodných záujmov a mohol by viesť k záveru, že nie je potrebné obmedzovať zverejňovanie osobných údajov. Skutočnosť, že informácie už boli zverejnené, však nevyhnutne neznamená stratu ochrany podľa článku 8 dohovoru, najmä ak dotknutá osoba sama nezverejnila informácie a nesúhlasila s nimi. Napriek tomu, že predmetné informácie už boli verejnosti známe, ďalšie zverejňovanie takýchto "verejných informácií" sa ešte muselo porovnávať s právom žiadateľa na súkromie, čo znamenalo aj ochranu pred inváziou do osobného priestoru.
V prejednávanej veci to nebolo spochybnené, ale z televíznej správy jasne vyplynulo, že novinár kontaktoval žalobcu pod fiktívnou zámienkou a urobil nahrávky skrytou kamerou, keď o tom žalobca nevedel a nesúhlasil s natáčaním. Žiadateľ tiež nesúhlasil so zverejnením svojich fotografií. Keďže žiadateľ nemohol očakávať, že bude informovaný alebo zverejnený v médiách, a keďže dobrovoľne nespolupracoval s médiami, jeho rozumné očakávania týkajúce sa súkromia boli významným, aj keď nie nevyhnutne rozhodujúcim faktorom. Okrem toho, hoci sa zistilo, že materiály o žalobcovi boli získané nezákonne a vysielané v rozpore s požiadavkami zákona, slovenské súdy túto okolnosť nezohľadnili. Súdy žalovaného štátu tiež neposúdili, či novinár konal v dobrej viere, s potrebným dodržiavaním pravidiel a prijímaním potrebných preventívnych opatrení pri distribúcii informácií získaných z iného zdroja. Okolnosti, za ktorých boli fotografie urobené, mali novinárovi a redaktorovi novín naznačiť potrebu používať tieto materiály opatrne a nezverejňovať ich, pokiaľ nie je zakrytá tvár žiadateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené, alebo skôr nesprávne posúdenie predchádzajúceho správania žalobcu, chýbajúce posúdenie spôsobu, akým boli získané fotografie žalobcu, a čo je najdôležitejšie, chýbajúce posúdenie toho, aký prínos bol urobený v procese diskusie o verejne závažnom spore skutočnosťou otvoreného šírenia fotografií žalobcu, slovenské súdy nevyvážili protichodné záujmy podľa kritérií vypracovaných v judikatúre európskych súdov. Za týchto okolností a napriek diskrečnej právomoci udelenej slovenským súdom v tejto oblasti si slovenské orgány nesplnili svoju pozitívnu povinnosť podľa článku 8 Dohovoru.
ROZLÍŠENIE
Prípad sa týkal porušenia požiadaviek článku 8 Dohovoru (prijatých jednomyseľne).
NÁHRADA
Pri uplatňovaní článku 41 Dohovoru. Európsky súd rozhodol, že samotné zistenie porušenia dohovoru je dostatočnou náhradou za akúkoľvek spôsobenú morálnu ujmu.
Zdroj publikácie: https://espchhelp.ru/blog/4763-hadzovsky-vs-slovensko .