Москва
+7-929-527-81-33
Вологда
+7-921-234-45-78
Вопрос юристу онлайн Юридическая компания ЛЕГАС Вконтакте

Дополнения от 05.12.2024 к практике в Комитетах ООН

Обновлено 05.12.2024 03:36

 

Сообщение: В.С. против Словакии. Сообщение N 56/2014. Мнение принято Комитетом 4 декабря 2015 г.

В 2014 году автору сообщения была оказана помощь в подготовке жалобы. Впоследствии жалоба была коммуницирована Словакии.

Тема сообщения: дискриминация в сфере доступа к занятости.

Вопрос существа: дискриминация по признаку национального или этнического происхождения.

Правовая позиция Комитета: Комитет напоминает о том, что в его компетенцию не входит оценка толкования национальными органами фактов и национального законодательства, за исключением случаев, когда принятые решения являются явно произвольными или иным образом равносильны отказу в правосудии <1> (пункт 7.4 Мнения).

Оценка Комитетом фактических обстоятельств дела: [о]сновной стоящий перед Комитетом вопрос заключается в том, выполнило ли государство-участник свои обязательства принять эффективные меры в ответ на утверждения заявителя о том, что она подверглась дискриминации по признаку принадлежности к народности рома, пытаясь получить доступ к трудоустройству в государственной школе, и обеспечило ли государство-участник через свои национальные суды и другие учреждения эффективную защиту и представление ей эффективных средств правовой защиты от предполагаемой расовой дискриминации, включая адекватную компенсацию или возмещение причиненного вреда (пункт 7.2 Мнения).

Нарушение подпункта i) пункта e) статьи 5 Конвенции

Комитет принимает к сведению утверждение заявителя о том, что она подверглась расовой дискриминации в контексте процесса найма на работу, проведенного одной из государственных начальных школ города Ревуца... Комитет принимает к сведению представленную государством-участником информацию о том, что доводы в пользу предполагаемой дискриминации заявителя не получили заслуживающего доверия обоснования при рассмотрении в соответствующих внутренних административных и судебных органах. Хотя государство-участник и признает, что заявитель понесла ущерб и оказалась в невыгодном положении, оно утверждает, что причинно-следственной связи между различным обращением и обусловленным им неблагоприятным положением установлено не было. Комитет... отмечает заявление Министерства образования от 2 февраля 2010 г., согласно которому отсутствие фондов не является веским основанием для предпочтения соискателя со средним школьным образованием по отношению к соискателю с университетским дипломом и что работодатель должен стремиться к найму квалифицированных соискателей, а неквалифицированных кандидатов следует нанимать на работу лишь в исключительных случаях (См. постановление Окружного суда города Ревуца от 28 марта 2011 г., стр. 3, первый абзац.). Комитет принимает также к сведению вывод Центра равенства о том, что случай заявителя можно приравнять к нарушению принципа равного обращения, поскольку на работу был принят неквалифицированный кандидат, а также рекомендацию данного Центра о том, чтобы директор школы соблюдал антидискриминационное законодательство. Комитет... отмечает, что категорией для сравнения, которая принималась во внимание государством-участником для установления различия в обращении, являются другие соискатели должности, которые не были выбраны, а не лицо, получившее работу, а также заявление государства-участника о том, что отбор основывался на том обстоятельстве, что отобранное лицо было известно директору школы. Комитет считает, что государство-участник не может отрицать свою ответственность, поскольку директор государственной школы, которая, хотя и является отдельным юридическим лицом, отвечает за подбор школьного персонала в рамках обеспечения государственной гражданской службы. Комитет отмечает, что государство-участник не ответило надлежащим образом на утверждения заявителя в этой связи и не представило убедительных аргументов в обоснование отличительного обращения с заявителем при отклонении ее заявки на получение работы. Учитывая, что в рассматриваемом деле предпочтение, которое было отдано выбору кандидата, являвшегося не имевшим необходимой квалификации помощником продавца, на должность помощника преподавателя, не может быть объяснено ее профессиональной компетенцией (См. постановление Окружного суда города Ревуца от 28 марта 2011 г., стр. 3, последний абзац, в котором указано, что успешным соискателем стал помощник продавца.) или отсутствием фондов, Комитет приходит к выводу, что представленные ему факты свидетельствуют о нарушении права заявителя на труд без различия расы, цвета кожи, национального или этнического происхождения в нарушение обязательства государства-участника обеспечить равноправие в отношении права на труд, как это предусмотрено в подпункте i) пункта e) статьи 5 Конвенции (пункт 7.3 Мнения).

Нарушение статьи 6 (в совокупности со статьей 2) Конвенции

Комитету надлежит рассмотреть вопрос о том, была ли заявитель в результате решений национальных судов лишена своего права на эффективную защиту и эффективное средство правовой защиты от расовой дискриминации... Комитет отмечает, что в период с 2009 по 2013 год заявитель доводила убедительные факты расовой дискриминации до внимания Центра равенства, Министерства образования, науки, научных исследований и спорта, а также обычных и чрезвычайных внутренних судов. В этом контексте заявитель просила, чтобы на основании положения о переносе бремени доказывания начальная школа в Ревуце в качестве ответчика обосновала тот факт, что она не подвергала заявителя дискриминации по признаку ее принадлежности к народности рома. Она, в частности, просила начальную школу представить разумные и убедительные аргументы, объясняющие, почему школа отказалась рассматривать ее заявление на должность преподавателя и отклонила ее заявление на должность помощника преподавателя, в то время как на появившуюся позднее должность было принято лицо, обладавшее меньшей квалификацией по сравнению с заявителем. Комитет принимает к сведению утверждение заявителя о том, что окружной и областной суды неверно оценили факты и доказательства, представленные начальной школой, поскольку ее ситуация не рассматривалась в сравнении с ситуацией соискателя, не принадлежавшего к народности рома, который был отобран на ту должность, на которую она подавала заявку. Комитет также принимает к сведению утверждение заявителя о том, что в своем решении от 27 ноября 2012 г. областной суд обязал ее доказать наличие у школы намерения подвергнуть ее дискриминации, хотя от нее не должны были требовать сделать это в соответствии с положением о переносе бремени доказывания, предусмотренном в Антидискриминационном законе (См. сообщение N 40/2007, Эр против Дании, Мнение, принятое 8 августа 2007 г., пункт 7.2, в котором Комитет подтвердил свою компетенцию рассматривать факты и толкование национального законодательства в тех случаях, когда принятое решение является произвольным или иным образом равносильно отказу в правосудии.). Комитет также принимает к сведению утверждение государства-участника о том, что применение антидискриминационного законодательства, и в частности положения о переносе бремени доказывания, представляет собой определенную проблему для обычных национальных судов, которым надлежит применять его эффективно; а также о том, что судам следует применять более тщательный подход к положению о переносе бремени доказывания, в том числе в связи с настоящим делом. Комитет считает, что требование судов о том, чтобы заявитель доказала дискриминационные намерения, противоречит предусмотренному Конвенцией запрещению поведения, имеющего дискриминационные последствия, в том числе и в отношении процедуры перехода бремени доказывания, установленной государством-участником. Поскольку государство-участник ввело такую процедуру, то неспособность применить ее должным образом является нарушением права заявителя на эффективное средство правовой защиты, включая надлежащую компенсацию и возмещение причиненного вреда. Поэтому Комитет считает, что права заявителя в соответствии с пунктами a) и c) пункта 1 статьи 2 и со статьей 6 Конвенции были нарушены (пункт 7.4 Мнения) (См. пункт 12 (2) 12 Закона.).

Выводы Комитета: факты. свидетельствуют о нарушении государством-участником подпунктов a) и c) пункта 1 статьи 2 и подпункта i) пункта e) статьи 5 и статьи 6 Конвенции (пункт 8 Мнения).

 

Источник публикации: https://espchhelp.ru/koon/blog-koon/5378-04-dekabrya-2015-goda-vyigrano-delo-v-komitete-oon-po-pravam-cheloveka .

 

 

Message: V.S. v. Slovakia. Message No. 56/2014. The opinion was adopted by the Committee on December 4, 2015.

In 2014, the author of the communication was assisted in preparing a complaint. Subsequently, the complaint was communicated to Slovakia.

Subject matter: discrimination in access to employment.

Substantive issue: discrimination based on national or ethnic origin.

The Committee's legal position: The Committee recalls that it is not within its competence to assess the interpretation of facts and national legislation by national authorities, except in cases where the decisions taken are clearly arbitrary or otherwise amount to a denial of justice <1> (paragraph 7.4 of the Opinion).

The Committee's assessment of the factual circumstances of the case: [o] The main question before the Committee is whether the State party has fulfilled its obligations to take effective measures in response to the applicant's allegations that she was discriminated against on the basis of belonging to the Roma people in trying to gain access to employment in a public school, and whether the State has provided- The party, through its national courts and other institutions, effectively protects and provides it with effective remedies against alleged racial discrimination, including adequate compensation or compensation for the damage caused (paragraph 7.2 of the Opinion).

Violation of article 5 (e) (i) of the Convention

The Committee takes note of the complainant's claim that she was subjected to racial discrimination in the context of a recruitment process conducted by a public primary school in the city of Revutsa... The Committee takes note of the information provided by the State party that the arguments in favour of the alleged discrimination of the complainant have not received a credible justification when examined by the relevant domestic administrative and judicial authorities. Although the State party acknowledges that the complainant suffered damage and was at a disadvantage, it argues that no causal link has been established between the different treatment and the resulting disadvantage. The Committee... Notes the statement of the Ministry of Education dated February 2, 2010, according to which the lack of funds is not a valid reason for preferring an applicant with a secondary school education in relation to an applicant with a university degree and that the employer should strive to hire qualified applicants, and unqualified candidates should be hired only in exceptional cases (See the decision of the District Court of the city Revutsa dated March 28, 2011, p. 3, first paragraph.). The Committee also takes note of the conclusion of the Equality Center that the applicant's case can be equated to a violation of the principle of equal treatment, since an unqualified candidate was hired, as well as the recommendation of this Center that the school principal comply with anti-discrimination legislation. The Committee... Notes that the comparison category that was taken into account by the State party in order to establish a difference in treatment is other job seekers who were not selected, and not the person who received the job, as well as the State party's statement that the selection was based on the fact that the selected person was known to the principal of the school. The Committee considers that the State party cannot deny its responsibility, since the director of a public school, who, although a separate legal entity, is responsible for the selection of school staff as part of the provision of public civil service. The Committee notes that the State party has not adequately responded to the complainant's allegations in this regard and has not provided convincing arguments to justify the complainant's distinctive treatment when rejecting her job application. Considering that in the case under consideration, the preference given to the choice of a candidate who was not a qualified sales assistant for the position of teaching assistant cannot be explained by her professional competence (See the decision of the District Court of the city of Revutsa dated March 28, 2011, p. 3, the last paragraph, which indicates that the successful applicant was a sales assistant.) or the lack of funds, the Committee concludes that the facts before it reveal a violation of the applicant's right to work without distinction as to race, colour, national or ethnic origin, in violation of the State party's obligation to ensure equality in respect of the right to work, as provided for in article 5 (e) (i) of the Convention (paragraph 7.3 Opinions).

Violation of article 6 (in conjunction with article 2) of the Convention

The Committee should consider whether, as a result of the decisions of the national courts, the applicant was deprived of her right to an effective defence and an effective remedy against racial discrimination... The Committee notes that between 2009 and 2013, the complainant brought convincing facts of racial discrimination to the attention of the Equality Center, the Ministry of Education, Science, Scientific Research and Sports, as well as ordinary and extraordinary domestic courts. In this context, the applicant requested that, on the basis of the provision on shifting the burden of proof, the primary school in Revutsa, as a defendant, substantiate the fact that it did not discriminate against the applicant on the basis of her belonging to the Roma people. In particular, she asked the primary school to provide reasonable and convincing arguments explaining why the school refused to consider her application for a teaching position and rejected her application for a teaching assistant position, while a person with lower qualifications than the applicant was accepted for the position that appeared later. The Committee takes note of the applicant's claim that the district and regional courts misjudged the facts and evidence presented by the primary school, since her situation was not considered in comparison with the situation of a non-Roma applicant who was selected for the position for which she applied. The Committee also takes note of the applicant's claim that in its decision of 27 November 2012 The Regional Court ordered her to prove that the school had an intention to discriminate against her, although she should not have been required to do so in accordance with the provision on shifting the burden of proof provided for in the Anti-Discrimination Law (See communication No. 40/2007, Er v. Denmark, Opinion adopted on August 8, 2007, paragraph 7.2, in which the Committee has confirmed its competence to consider the facts and interpretation of national legislation in cases where the decision is arbitrary or otherwise amounts to a denial of justice.). The Committee also takes note of the State party's contention that the application of anti-discrimination legislation, and in particular the provision on the transfer of the burden of proof, poses a certain problem for ordinary national courts, which should apply it effectively; and that courts should take a more thorough approach to the provision on the transfer of the burden of proof, including in connection with the present case. The Committee considers that the requirement of the courts that the applicant prove discriminatory intentions is contrary to the prohibition of conduct with discriminatory consequences provided for in the Convention, including with regard to the procedure for transferring the burden of proof established by the State party. Since the State party has introduced such a procedure, the failure to apply it properly constitutes a violation of the applicant's right to an effective remedy, including adequate compensation and reparation for the harm caused. The Committee therefore considers that the applicant's rights under paragraphs (a) and (c) of paragraph 1 of article 2 and article 6 of the Convention have been violated (paragraph 7.4 of the Opinion) (See paragraph 12 (2) 12 of the Law.).

The Committee's conclusions: facts. They indicate a violation by the State party of subparagraphs (a) and (c) of paragraph 1 of article 2 and subparagraph (i) of paragraph (e) of article 5 and article 6 of the Convention (paragraph 8 of the Opinion).

 

Source of the publication: https://espchhelp.ru/koon/blog-koon/5379-on-december-04-2015-the-case-was-won-in-the-un-human-rights-committee .

 

 

信息:V.S.v.斯洛伐克。 第56/2014号电文。 该意见于2015年12月4日由委员会通过。

2014年协助来文提交人准备了申诉。 随后,将申诉转达斯洛伐克。

主题:就业方面的歧视。

实质性问题:基于民族或族裔的歧视。

委员会的法律立场:委员会回顾,评估国家当局对事实和国家立法的解释不在其职权范围之内,除非所作决定显然是武断的或在其他方面构成司法不公(《意见》第7.4段)。

委员会对案件事实情况的评估:委员会面前的主要问题是,缔约国是否履行了采取有效措施的义务,以回应申诉人的指控,即她在试图进入公立学校就业时因属于罗姆人而受到歧视,以及缔约国是否通过其国家法院和其他机构有效保护并为其提供有效补救措施,防止指称的种族歧视, 包括对所造成的损害给予充分的赔偿或赔偿(《意见》第7.2段)。

违反《公约》第5(e)㈠条

委员会注意到申诉人声称,她在Revutsa市一所公立小学的招聘过程中受到种族歧视。.. 委员会注意到缔约国提供的资料,即在国内有关行政和司法当局审查时,支持申诉人所称的歧视的论点没有得到可信的理由。 虽然缔约国承认申诉人受到损害并处于不利地位,但它辩称,在不同待遇和由此造成的不利地位之间没有确定因果关系。 委员会。.. 注意到教育部2010年2月2日的声明,根据该声明,缺乏资金并不是优先选择具有中学教育的申请人而不是具有大学学位的申请人的正当理由,雇主应努力雇用合格的申请人,而不合格的候选人只应在特殊情况下被雇用(见2011年3月28日Revutsa市地方法院的决定,第3页,第一段)。). 委员会还注意到平等中心的结论,即申请人的案件可以等同于违反平等待遇原则,因为雇用了一名不合格的候选人,以及该中心的建议,即学校校长遵守反歧视立法。 委员会。.. 注意到缔约国为了确定待遇差异而考虑的比较类别是没有被选中的其他求职者,而不是获得这份工作的人,以及缔约国的说法,即被选中的人是学校校长认识的。 委员会认为,缔约国不能否认它的责任,因为公立学校的校长虽然是一个单独的法律实体,但负责挑选学校工作人员,作为提供公共公务员制度的一部分。 委员会注意到,缔约国没有充分回应申诉人在这方面的指控,也没有提供令人信服的理由来证明申诉人在拒绝其工作申请时的特殊待遇是合理的。 考虑到在所审议的案件中,优先选择不是合格销售助理的候选人担任助教职位不能用她的专业能力来解释(见2011年3月28日Revutsa市地方法院的决定,第1页。 3、最后一段,表示成功申请者是销售助理。 由于缺乏资金,委员会的结论是,所掌握的事实表明,申诉人的工作权利受到侵犯,不分种族、肤色、民族或族裔,违反了缔约国按照《公约》第5条(e)款(一)项的规定确保工作权利平等的义务(第7.3段意见)。

违反《公约》第6条(连同第2条)

委员会应考虑,由于国家法院的裁决,申请人是否被剥夺了对种族歧视进行有效辩护和有效补救的权利。.. 委员会注意到2009年至2013年期间申诉人提请平等中心、教育、科学、科研和体育部以及普通法院和非常法院注意令人信服的种族歧视事实。 在这方面,申请人要求,根据关于转移举证责任的规定,Revutsa的小学作为被告,证实它没有因申请人属于罗姆人而歧视申请人。 特别是,她要求小学提供合理和令人信服的论据,解释为什么学校拒绝考虑她的教学职位申请并拒绝她的教学助理职位申请,而一个资历低于申请人的 委员会注意到申请人声称,地区和区域法院误判了小学提出的事实和证据,因为她的情况与被选为她所申请的职位的非罗姆人申请人的情况相比没有得到考虑。 委员会还注意到申请人声称在其2012年11月27日的决定中 区域法院命令她证明学校有意歧视她,尽管根据《反歧视法》中关于转移举证责任的规定,不应要求她这样做(见第40/2007号来文,Er诉丹麦,2007年8月8日通过的意见,第7.2段),委员会在该决定是任意决定或等于拒绝司法的情况下,有权审议国家立法的事实和解释。). 委员会还注意到缔约国的论点,即反歧视立法的适用,特别是关于转移举证责任的规定,对普通国家法院构成了一定的问题,应当有效地适用;法院应当对转移举证责任的规定,包括与本案有关的举证责任的规定采取更彻底的做法。 委员会认为,法院要求申请人证明具有歧视性意图的要求违反了《公约》规定的禁止具有歧视性后果的行为,包括缔约国规定的转移举证责任的程序。 由于缔约国采用了这一程序,未能适当适用这一程序构成对申诉人获得有效补救的权利的侵犯,包括对所造成的损害给予充分赔偿和赔偿。 因此委员会认为申请人根据《公约》第2条第1款(a)和(c)项和第6条所享有的权利受到侵犯(《意见》第7.4段)(见《法律》第12(2)12段。).

委员会的结论:事实。 它们表明缔约国违反了《公约》第2条第1款(a)和(c)项以及第5条(e)款(i)项和第6条(意见第8段)。

 

出版物的来源: https://espchhelp.ru/koon/blog-koon/5380-2015-12-5 .

 

 

Správa: V. S. V. Slovensko. Správa Č. 56/2014. Stanovisko výbor prijal 4. Decembra 2015.

V roku 2014 bola autorovi oznámenia poskytnutá pomoc pri príprave sťažnosti. Následne bola sťažnosť oznámená Slovensku.

Predmet úpravy: diskriminácia v prístupe k zamestnaniu.

Vecná otázka: diskriminácia na základe národného alebo etnického pôvodu.

Právne stanovisko výboru: výbor pripomína, že nie je v jeho kompetencii posudzovať výklad faktov a vnútroštátnych právnych predpisov vnútroštátnymi orgánmi, s výnimkou prípadov, keď sú prijaté rozhodnutia zjavne svojvoľné alebo inak predstavujú odopretie spravodlivosti <1> (bod 7.4 stanoviska).

Posúdenie skutkových okolností prípadu výborom: [o] hlavnou otázkou pred výborom je, či zmluvný štát splnil svoje povinnosti prijať účinné opatrenia v reakcii na tvrdenia žalobkyne, že bola diskriminovaná na základe príslušnosti k Rómom v snahe získať prístup k zamestnaniu vo verejnej škole, a či štát poskytol-strana prostredníctvom svojich vnútroštátnych súdov a iných inštitúcií účinne chráni a poskytuje účinné prostriedky nápravy proti údajnej rasovej diskriminácii, vrátane primeranej náhrady alebo náhrady spôsobenej škody (bod 7.2 stanoviska).

Porušenie článku 5 písm. e) bodu I) dohovoru

Výbor berie na vedomie tvrdenie sťažovateľky, že bola vystavená rasovej diskriminácii v rámci náborového procesu verejnej základnej školy v meste Revutsa... Výbor berie na vedomie informácie, ktoré poskytol zmluvný štát, že argumenty v prospech údajnej diskriminácie sťažovateľa neboli pri skúmaní príslušnými vnútroštátnymi správnymi a súdnymi orgánmi dôveryhodné. Hoci zmluvný štát uznáva, že sťažovateľ utrpel škodu a bol znevýhodnený, tvrdí, že medzi rozdielnym zaobchádzaním a výslednou nevýhodou nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť. výbor... Berie na vedomie vyhlásenie Ministerstva školstva z 2. Februára 2010, podľa ktorého nedostatok finančných prostriedkov nie je platným dôvodom na uprednostnenie uchádzača so stredoškolským vzdelaním vo vzťahu k uchádzačovi s vysokoškolským vzdelaním a že zamestnávateľ by sa mal usilovať o prijímanie kvalifikovaných uchádzačov a nekvalifikovaní uchádzači by sa mali prijímať iba vo výnimočných prípadoch (pozri rozhodnutie Okresného súdu mesta Revutsa z 28.Marca 2011, s. 3, prvý odsek.). Výbor tiež berie na vedomie záver Centra pre rovnosť, že prípad žiadateľa možno prirovnať k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, pretože bol prijatý nekvalifikovaný kandidát, ako aj odporúčanie tohto centra, aby riaditeľ školy dodržiaval antidiskriminačné právne predpisy. výbor... Konštatuje, že porovnávacou kategóriou, ktorú zmluvný štát zohľadnil s cieľom zistiť rozdiel v zaobchádzaní, sú iní uchádzači o zamestnanie, ktorí neboli vybraní, a nie osoba, ktorá získala prácu, ako aj vyhlásenie zmluvného štátu, že výber bol založený na skutočnosti, že vybraná osoba bola známa riaditeľovi školy. Výbor sa domnieva, že zmluvný štát nemôže poprieť svoju zodpovednosť, pretože riaditeľ verejnej školy, ktorý je, hoci je samostatným právnym subjektom, zodpovedný za výber zamestnancov školy v rámci poskytovania verejnej štátnej služby. Výbor konštatuje, že zmluvný štát primerane nereagoval na tvrdenia sťažovateľky v tejto súvislosti a neposkytol presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali rozlišovacie zaobchádzanie sťažovateľky pri zamietnutí jej žiadosti o zamestnanie. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade nie je možné uprednostniť výber kandidáta, ktorý nebol kvalifikovaným obchodným asistentom na pozíciu asistenta učiteľa, jeho odbornou spôsobilosťou (Pozri rozhodnutie Okresného súdu mesta Revutsa z 28.Marca 2011, s. 3, posledný odsek, ktorý naznačuje, že úspešným žiadateľom bol asistent predaja.) alebo nedostatok finančných prostriedkov, výbor dospel k záveru, že skutočnosti pred ním odhaľujú porušenie práva žiadateľa pracovať bez rozdielu rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, v rozpore s povinnosťou zmluvného štátu zabezpečiť rovnosť, pokiaľ ide o právo na prácu, ako je ustanovené v článku 5 písm. e) bode I) dohovoru (bod 7.3 stanoviská).

Porušenie článku 6 (v spojení s článkom 2) Dohovoru

Výbor by mal zvážiť, či v dôsledku rozhodnutí vnútroštátnych súdov nebola žalobkyňa zbavená práva na účinnú obhajobu a účinný prostriedok nápravy proti rasovej diskriminácii... Výbor poznamenáva, že v rokoch 2009 až 2013 sťažovateľ upozornil centrum rovnosti, Ministerstvo školstva, vedy, vedeckého výskumu a športu, ako aj bežné a mimoriadne vnútroštátne súdy na presvedčivé skutočnosti o rasovej diskriminácii. V tejto súvislosti žalobkyňa požiadala, aby na základe ustanovenia o presunutí dôkazného bremena Základná škola v Revutse ako žalovaná odôvodnila skutočnosť, že žalobkyňu nediskriminovala na základe jej príslušnosti k Rómom. Požiadala najmä základnú školu, aby poskytla rozumné a presvedčivé argumenty vysvetľujúce, prečo škola odmietla posúdiť jej žiadosť o učiteľské miesto a zamietla jej žiadosť o pozíciu asistenta učiteľa, zatiaľ čo na pozíciu, ktorá sa objavila neskôr, bola prijatá osoba s nižšou kvalifikáciou ako uchádzač. Výbor berie na vedomie tvrdenie žalobkyne, že okresné a krajské súdy nesprávne posúdili skutočnosti a dôkazy predložené základnou školou, pretože jej situácia nebola posudzovaná v porovnaní so situáciou nerómskej žiadateľky, ktorá bola vybraná na pozíciu, o ktorú sa uchádzala. Výbor tiež berie na vedomie tvrdenie žalobkyne, že vo svojom rozhodnutí z 27. Novembra 2012 Krajský súd jej nariadil, aby preukázala, že škola mala v úmysle ju diskriminovať, hoci sa od nej nemalo vyžadovať, aby tak urobila v súlade s ustanovením o presunutí dôkazného bremena stanoveným v Antidiskriminačnom zákone (Pozri oznámenie č. 40/2007, Er / Dánsko, stanovisko prijaté 8.Augusta 2007, bod 7.2, v ktorom Výbor potvrdil svoju právomoc posudzovať skutkové okolnosti a výklad vnútroštátnych právnych predpisov v prípadoch, keď je rozhodnutie svojvoľné alebo inak predstavuje odmietnutie spravodlivosti.). Výbor tiež berie na vedomie tvrdenie zmluvného štátu, že uplatňovanie antidiskriminačných právnych predpisov, a najmä ustanovenia o prenose dôkazného bremena, predstavuje určitý problém pre všeobecné vnútroštátne súdy, ktoré by ho mali účinne uplatňovať, a že súdy by mali dôkladnejšie pristupovať k ustanoveniu o prenose dôkazného bremena, a to aj v súvislosti s prejednávanou vecou. Výbor sa domnieva, že požiadavka súdov, aby žalobca preukázal diskriminačné úmysly, je v rozpore so zákazom správania s diskriminačnými dôsledkami stanoveným v dohovore, a to aj pokiaľ ide o postup prenosu dôkazného bremena stanovený štátom, zmluvnou stranou. Keďže zmluvný štát zaviedol takýto postup, jeho riadne neuplatnenie predstavuje porušenie práva žiadateľa na účinný prostriedok nápravy vrátane primeranej náhrady a náhrady spôsobenej škody. Výbor sa preto domnieva, že práva žalobcu podľa článku 2 ods. A) A c) a článku 6 dohovoru boli porušené (bod 7.4 stanoviska) (pozri bod 12 ods. 2 12 zákona.).

Závery výboru: fakty. Uvádzajú, že zmluvný štát porušil ustanovenia písmen a) A c) odseku 1 článku 2 a pododsek i) odseku e) článku 5 a článku 6 dohovoru (odsek 8 stanoviska).

 

Zdroj publikácie: https://espchhelp.ru/koon/blog-koon/5381-d-a-04-decembra-2015-bol-pr-pad-vyhral-vo-v-bore-osn-pre-udsk-pr-va .